Poradňa psychológa

Odborník - detský psychológ PhDr. Gabriela Herényiová, CSc.

 
• Žijem v USA a veľmi by som chcela pomôcť mojej neterke, ktorá má 5 rokov a stravuje sa, nebojím sa povedať katastrofálne, vyprážané kuracie prsty, kečup a hranolky, alebo kurča s ryžou aj to len málokedy a na kilá niečo ako u nás šišky s cukrovou polevou. Nič iné ani len nedá do úst. Dala som jej urobiť krvný obraz a lekár bol zhrozený, že nemá skoro žiadne železo a celkový obraz je úbohý. Nemôžem povedať žeby sa jej rodičia nestarali, len nevedia ako ju prinútiť jesť aj inú stravu, veď nie je normálne, aby 5 ročné dieťa nejedlo žiadnu zeleninu ovocie proste nič, obávam sa o jej zdravie a vývoj. Chodí do prípravnej školy a je najhoršia v triede nechce sa učiť. Ako jej pomôcť?

Vaša neterka sa stravuje tak, ako to žiaľ vyhovuje jej rodičom. „ Americká" strava je presne taká ako ju popisujete. Pomôcť jej môžete len tak, ak sa rozumne a citlivo porozprávate s jej rodičmi. Nie je vhodné im robiť výčitky ale je potrebné rozumnou formou upozorniť na dôležitosť vyváženej stravy, a nevyhnutnosť ovocia a zeleniny pre mozgovú činnosť a rast dieťaťa, ktoré sa chystá do školy a musí sa naučiť podávať v škole výkony. Príkladom by mali byť najmä rodičia, ktorí by mali ukázať dieťaťu že majú radi ovocie ako aj zeleninu. Pozor, je treba začať postupne „ ochutnávať" jednotlivé druhy ovocia a zeleniny tak, aby si dieťa navyklo na nové chute, a nie zo dňa na deň prejsť na „ vegetariánsku stravu". Ak chcete neterke pomôcť, začnite sa zhovárať s jej rodičmi. Nútenie do jedla je tá najhoršia metóda  na návyk správneho stravovania, ale príklad rodičov by mohol zmeniť situáciu v rodine.
 

• Syn ma 10 rokov a strašne málo je. Odmieta chodiť v škole na obedy, desiatu nezje celú, vždy si nájde výhovorku, že zle varia, atď. Doma je to isté. Prosím ako to zmeniť?

Váš syn je asi dieťaťom, ktoré „ nepotrebuje" veľa jesť. Ale pri jedle je veľmi dôležitá pravidelnosť, a to už od rána. Je nevyhnutné začať raňajkami, ale v kľude sa spoločne naraňajkovať a nespôsobovať nervozitu okolo jedenia už ráno. Je potrebné vstať skôr, aby sme  mali na  raňajky dostatok času. Ak váš syn odmieta chodiť na obedy v škole, nenúťte ho nasilu, ale určite pravidlá stravovania doma. Je nevyhnutné obmedziť sladkosti a iné maškrty, ktoré deti často jedia medzi hlavným jedlom počas dňa. Nie zbytočne sa hovorí, že hlad je najlepší kuchár......, nechajte vášho syna vyhladnúť,  snažte sa mu vyhovieť v chúťkach, a požiadavkách na jedlo, na ktoré má chuť. Ešte žiadne dieťa neumrelo od hladu v našich  súčasných podmienkach. Skúste dodržiavať určité pravidlá, a kontrolovať jeho stravovacie návyky počas dňa. Deti mávajú obdobia, keď horšie, alebo z pohľadu rodiča vôbec nejedia, ale tieto obdobia bývajú prechodné. Snažte sa mu variť to, čo má rád, ale popritom nezabúdať na ovocie a zeleninu, namiesto sladkostí...... samozrejme že sladkosti patria do stravy, ale s mierou, a v malých množstvách po hlavnom jedle ako dezert. Neznechucujte jedlo pred synom, a buďte mu príkladom.

• Moja 7 ročná dcéra nechce skoro nič jesť. Myslím teda navarené jedlá. Neviem čo mám s tým robiť. V každom jedle nájde niečo čo neľúbi, nikdy jej nie je po chuti. Najradšej by jedla len suché rožky. Našťastie má rada aspoň ovocie a zeleninu, ale len v surovom stave. Aj to ma hnevá že nezje žiadnu dusenú zeleninu, alebo kompót. Ako ju mám "donútiť" jesť?

Chute detí sa menia počas ich vývinu veľmi často. Vaša 7 ročná dcérka, ako mnoho detí v jej veku nemá rada varenú zeleninu, ktorá jej asi nechutí. Dávajte jej vývary, tak aby varenú zeleninu nevidela na tanieri a možno ani v hrnci.... píšete, že má rada ovocie a zeleninu v surovom stave, čo je pre vás veľké plus, lebo mnoho detí sa týchto vecí ani nedotkne. Snažte sa jej variť stravu, ktorú si sama vyberie, alebo sa spolu dohovorte na jedálnom lístku vašej rodiny. Suché rožky obmedzte na minimum, a jedávajte spolu, v kľude za stolom, aby ste zo spoločného stravovania mali pekný spoločný zážitok. Nedávajte na tanier dusenú alebo varenú zeleninu, a nekritizujte a neohŕňajte nos nad žiadnym jedlom. Dieťa často kopíruje rodičov, resp. dospelých, ktorí jedlo, alebo nejakú súčasť jedla kritizujú a znevažujú. Surová zelenina a ovocie sú zdravšie ako v uvarenej forme, a vašej dcérke sa určite ešte chute zmenia.

• Chcela by som sa poradiť ohľadom stravovania môjho syna. Má 2 roky a hrozne nerád papá. Skúšam všetko možné, všetko vypľúva. Jedine čo mu chutí je chlieb a čokoláda. Z ovocia zje len jablko a jahody a zo zeleniny nič. Nemá rád ryžu, cestoviny a už ani moc zemiaky. Som z toho úplne zúfala, neviem čo s ním, poraďte mi prosím ako na neho.

Váš syn je  ešte veľmi maličký. Je v období, keď sa učí pravidelnosti v živote ako aj v stravovaní. Neporovnávajte ho s rovesníkmi, lebo každé dieťa je  osobnosťou a má aj svoje špecifické chute v stravovaní. Pokúšajte sa mu podávať nové jedlo postupne, v kľude, bez vydierania typu.." ak nespapáš mamička ťa nebude ľúbiť," alebo „ ak ma máš rád, tak to musíš spapať"! Nikdy ho do jedla nenúťte. Dávajte mu malé porcie, aby mal  istotu, že všetko spapá.... Stravujte sa pravidelne, a „nedokrmujte" dieťa piškótami a inými sladkosťami, ktoré detský žalúdok rýchlo zasýtia, a potom dieťa odmieta „ normálnu" stravu. Vo veku dvoch rokov si musí zvykať na nové chute, nové koreniny a pochutiny. Stravujte sa spoločne, aby videl ako vy dojedáte taniere a s akou chuťou jete. Chlieb, ktorý má tak rád, by mal dostávať len ako olovrant, a nie kedykoľvek si popýta, lebo ten ho zasýti a „ nechutí „ mu iné jedlo. Skúste jednotlivé „ohrdnuté" potraviny pripraviť nabudúce na iný spôsob, a vychváliť jedlo pred ním. Nenechajte sa jedlom vydierať, ale držte sa niekoľkých zásad:

• odmalička učte deti jesť čo najpestrejšiu stravu,
  
• učte dieťa zjesť len toľko, na koľko sa samé cíti, nedávajte pred neho plný tanier ako pre dospelých,
• jedlo je bežná potreba, nie odmena!,
• sladkosti sami príliš nepodporujte, ale ani sa im úplne nevyhýbajte.
  
  

Môj syn má výraznú nadváhu, máme to vrodené. Má len 6 rokov a v škole sa stretáva s výsmechom od spolužiakov. Bojím sa, aby to nemalo výrazný vplyv na jeho psychiku. Ako mu prosím pomôcť, podporiť ho a dodať mu odvahu, aby si to tak nepripúšťal?

Váš syn si uvedomuje svoju „inakosť", a ako píšete  aj výsmech spolužiakov. Je veľmi dôležité, aby mal  bezhraničnú podporu u vás doma. Ak ide naozaj o jav genetický, a vaša pomoc v zmysle racionálneho stravovania, resp. pravidelnej športovej aktivity spoločne  so synom je neúčinná, treba sa zamerať na výchovné metódy, ktoré pomôžu vášmu synovi vyrovnať sa so svojou postavou. Na prvom mieste ste vy rodičia, ktorí by ste mu nemali neustále pripomínať nadváhu, ale viesť ho k takým činnostiam, v ktorých bude vynikať a dosahovať úspechy Je potrebné počítať s reálnymi možnosťami dieťaťa, a nie ho naháňať do činností a aktivít, v ktorých sa môže zosmiešniť a znemožniť pred ostatnými. Poukazujte na  pozitívne stránky jeho povahy, intelektu alebo akéhokoľvek úspechu. Nástupom do školy dieťa preberá na seba dôležitú spoločenskú rolu, kde musí so spolužiakmi spolupracovať ale aj súťažiť. Upriamte jeho pozornosť na vážnosť a dôstojnosť telesnej hmotnosti, ktorá bola v minulosti podmienkou udržania si autority a pod. Je dôležité spolupracovať so školou, s triednou učiteľkou. Vy poznáte vášho syna najlepšie, a najlepšie mu rozumiete. Neexistuje jednotný recept na zvyšovanie sebavedomia dieťaťa. Dôležité je počítať s reálnymi možnosťami vášho dieťaťa, a ani doma ani v škole by ste ho nemali „tlačiť" do situácií, v ktorých bude neúspešný alebo v súťaži posledný. Oceňujte a odmeňujte snahu dieťaťa, a nečakajte až keď podá nejaký výkon. Ani ľútosť dieťaťu nepomôže, a vety typu „ na váhe nezáleží," alebo „aj tak sa raz oženíš", mu sebavedomie nezdvihnú. Váš syn by sa mal so svojou postavou vyrovnať a čo najlepšie využiť vlastnú energiu na zvýšenie vlastného sebavedomia. Musí mať pocit, že sa s ním počíta tak doma ako aj v škole, že je užitočný pre spolužiakov. Vedomie užitočnosti je najlepším liekom proti pocitom menejcennosti.