Riziká vegetariánskej výživy u detí

MUDr. Katarína Babinská, PhD.

Fyziologický ústav, Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Bratislava

Dve až päť percent obyvateľov ekonomicky rozvinutých krajín vylučuje z výživy živočíšne potraviny a konzumuje vegetariánsku stravu. Záujem o vegetariánstvo v posledných rokoch narastá i na Slovensku, rovnako aj dostupnosť vegetariánskych potravín. V rodinách, kde sa rodičia stravujú vegetariánsky, sú k rovnakému spôsobu výživy často vedené i deti.

Vylúčením mäsa, a pri prísnejších formách vegetariánstva i ďalších, resp. všetkých živočíšnych zložiek, je strava ochudobnená o výživovo hodnotné potraviny. Ak sa živočíšne zdroje živín nenahradia ich rastlinnými alternatívami, vegetariánska výživa nemusí zaručiť prívod všetkých živín v množstve adekvátnom pre normálnu funkciu organizmu. Riziko deficitu je vyššie v detskom veku, kedy sú vzhľadom na rast a vývoj zvýšené nároky na výživu. Čím je forma vegetariánstva prísnejšia a čím je dieťa mladšie, tým je vyššie i riziko nedostatočného prísunu živín a možných porúch zdravia. Komisia pre výživu ESPGHAN neodporúča podávanie vegánskej výživy dojčatám, vzhľadom na pozorovaný vyšší výskyt závažného deficitu živín, retardácie rastu i psychomotorického vývoja a zaostávanie v kognitívnych funkciách. Medzi ďalšie dôsledky nevyváženej stravy, pozorované u vegetariánskych detí, patrí najmä anémia, znížená kostná denzita a hyperhomocysteinémia - rizikový faktor aterosklerózy. Zvláštnu pozornosť treba venovať aj adolescentom, ktorí na základe vlastného rozhodnutia prechádzajú na vegetariánstvo bez vedomostí o správnej výžive a konzumujú stravu s nízkou výživovou hodnotou. V tomto veku je pozorovaný zvýšený výskyt porúch zdravia spôsobených nedostatočným príjmom živín.

Rodičia, ktorí sa rozhodnú podávať vegetariánsku výživu aj svojmu dieťaťu, by mali mať dostatočné poznatky o výžive. Stravu dieťaťa je potrebné zostavovať zvlášť starostlivo, aby obsahovala v adekvátnom zastúpení rastlinné zdroje všetkých živín, spĺňala potreby detského organizmu a neohrozila jeho zdravý vývoj. Pozornosť treba venovať najmä obsahu bielkovín, vápnika, železa, zinku, ω-3 mastných kyselín v strave. Potrebné je zabezpečiť dostatok vitamínov D a B12, ktoré sa v rastlinných potravinách nenachádzajú. Výživu dieťaťa je vhodné konzultovať s lekárom, asistentom výživy alebo iným odborníkom vo výžive. Sieť nutričných poradcov však v súčasnosti nie je postačujúca. Nezanedbateľným faktorom, ktorý zvyšuje riziko nedostatočného príjmu živín, sú špecifické chuťové preferencie typické pre detský vek. Nielen nevegetariánske, ale i vegetariánske deti často odmietajú konzumovať nutrične hodnotné základné potraviny, ako zeleninu alebo strukoviny, naopak, obľubujú nutrične menej hodnotné pokrmy.

Racionálne zostavená a vyvážená vegetariánska výživa predstavuje vedecky overený alternatívny spôsob výživy, ktorý umožňuje dosiahnuť vyváženejší príjem živín, čo má i priaznivý vplyv na zdravie. U dospelých vegetariánov bol pozorovaný nižší výskyt hypercholesterolémie, hypertenzie, niektorých typov zhubných nádorov, obezity, diabetes mellitus 2. typu, ako aj nižšie mortalita na kardiovaskulárne choroby. U detí konzumujúcich vegetariánsku stravu je nižší výskyt obezity. Predpokladá sa, že neskorší nástup menarché, pozorovaný u vegetariánskych dievčat, môže znižovať riziko vzniku karcinómu prsníka v dospelosti. Osvojenie si zásad vyváženej vegetaránskej výživy v detstve môže byť základom správnych stravovacích návykov v dospelosti. Podobné priaznivé zdravotné účinky možno docieliť aj zmiešanou stravou, obsahujúcou živočíšne i rastlinné potraviny, zostavenou podľa zásad správnej výživy.